Keď som išou z Debrecína

Podpoľanie

1.

Keď som išou z Debrecína,

voňala mi karafia,

voňala mi rozkošne,

plače milá žalostne,

že ja musím maširuvať.

2.

Ešte jednu nôcku pôjdem,

pani matku prosiť budem,

pani matka premilá,

prosím vás ja preboha,

dajte mi tú vašu dcéru.

3.

Ja ti moju dcérku nedám,

lebo si ty neni zeman,

moja dcérka premilá

s čiernyma očima,

ja ju chovám pre zemana.

4.

A keď som ja neni zeman,

ja sa zahambeti nedám,

vezmem si ja panenku,

kerú ja mám frajerku,

ako ruža karafiát.

5.

A keď mi hu vy nedáte,

veľký pozor na ňu dajte,

ja mám hustú šabličku,

odtnem jej ja hlávočku,

potom si len nariekajte.

6.

Až vám bude ľúto bývať,

dajte si ju vymaľuvať,

na drevenom tanieri,

v peknom bielom papieri,

možte sa tam na ňu dívať.

7.

Až vám bude ešte ľutšie,

dajte si ju ešte vyššie,

dajte si ju na dvere,

dajte si ju na vráta,

že je ona tak prekliata.