Biela lavína

Peter Hadža "Penco"

1.

Tu spíš, v dobrom vánku pokojný

a nevidíš už koľko nocí, koľko dní.

Môj žiaľ je rúcho dolín snehové,

chcel si mať život, máš túžby zmarené.

2.

Len spi, ja poľných kvetov natrhám,

pád zlý a osud chcel, že bol si tam.

Odkiaľ sa teraz tvoj hlas ozýva,

v spomienkach hučí viac než tá lavína.

3.

Horám, čo život sňali z teba tam,

sama svoj snubný prsteň ukladám.

Mraky, tie čierne smútkom zdobené,

sú podobné novej láske v saténe.

4.

Padla ti šťastná hviezda z oblohy,

zahľadel si sa, nepozeral pod nohy.

Pád a ťažký sneh ta uložil

na spánok večný, na dno síl.

5.

Slová, čo nestačil si zanechať,

bodku za slovom život píše osud - kat.

Spomínam v tichu, chvíľach nedeľných,

na ľudí dobrých s osudom zlých.