Cigáni idú do neba

B. gross, Čochciari

1.

S nebom nad hlavou a sťa z vyhne páľavou

náš koč sa pohol smerom na západ.

Len na koňoch záleží, kde cieľ cesty leží,

možno až v pekle, ja bol by som rád.

2.

Cesta je hrozná púť, žiť znamená kradnúť,

všivavý koč to je domov i zajatie.

Boh sa chcel asi hrať, cigáň, tak máš to mať,

mne sa však hnusí to jeho objatie.

Refr.:

Mesiac nad hlavou a viečko únavou mi klesá,

blues nám hrajú, aká hrôza, škrípajúce nášho voza kolesá.

Cigáň, poď sem, ak smieš a ukáž čo vieš,

z ruky mi čítaj a pýtaj čo chceš.

3.

Už pršať začalo a z deravej plachty sa dralo

tisíc kvapiek, tie padajú na struny.

A gitara, tak jej treba, pôjde s nami do neba,

jej netreba chleba, netreba koruny.

4.

Keď túto pieseň dospievam, poviem šeptom

a iba vám, čo skrýva srdce každého cigána.

Pane, rozhrešenie mi daj, laj laj laj laj la la laj laj laj,

už nebeský prach cítim, už mi rozváňa.

Refr.:

Mesiac nad hlavou...