Maliny

Dušan Franců, "Kremienok"

Zápalky, Rolničky, Bratislava

1.

Kamene gúľajú sa nám samé do cesty,

maliny dozrievajú, keď už sme preč.

Sochy sa vysmievajú na hlavnom námestí,

že občas nechápeme o čom ide reč.

Na ceste bliká maják vojenskej kolóny,

ešte mu zamávame, kým sa stratí v tme.

To, čo sme ukrývali, sa naraz uvoľní,

konečne uvidíme, akí vlastne sme.

Refr.:

Chudobní duchom, blahoslavení,

spíme na zemi kde sa dá.

Prišli sme na svet v dobrom znamení

písať na steny o pravdách a skúsiť ich nájsť.

Sólo flauta:

2.

Ideme tichou cestou alejou jabloní,

labute prilietajú do známych hniezd,

hodiny odbíjajú, zvon pre nás zazvoní,

maliny dozrievajú, už sa dajú jesť.

Dva prsty roztiahnuté do neba dvíhame,

dnes ráno prišla správa – Narodil sa svet!

A keď si pri západe do trávy líhame,

potichu vzácne slová nechávame znieť.

Refr.:

Sólo flauta: