Rebrinák

Dušan Franců

Rolničky, Bratislava

1.

Ako to natriasa na mačacích hlavách,

spod kolies bledomodré iskry lietajú,

kobylka obstaróžna roztopašne cvála

a nám v rebriňáku zuby cvakajú.

Do rána ďaleko, tma pod čapice lezie,

to zviera mieri s vozom z mesta niekam von

a keď sa opýtame kam nás vlastne vezie,

vyhodí zadkom a tancuje Charleston.

2.

Máme už naponáhlo, nie je veľa času,

cesta má trvať ešte aspoň zopár dní,

do stepí, kde sa ešte divé stáda pasú

a kde ich lovia Buffalovi príbuzní.

Česť je vraj hlúposť, láska tiež, tak sa tu zložme,

vraj máme nechať smiešnych, zabudnutých fráz!

Nemohli vymrieť, to nie je predsa možné,

Nejaký kúsok z nich musíme ešte nájsť.

3.

Ako to natriasa na mačacích hlavách,

spod kolies bledomodré iskry lietajú.

Ťaháme rebriňák a v ňom sa vezie sláva,

sláva bláznom, ktorí ešte hľadajú.

Tak nech nám slúži zdravie, rastie chuť a sila

pucovať chlieviky a najprv každý svoj.

Veď vlastne hocikedy je tá správna chvíľa

blbosti vyhlásiť neľútostný boj.