Stálo dievča pri studničke kalnej

1.

Stálo dievča pri studničke kalnej,

pozeralo do cudziny diaľnej.

[:Ach, Bože, kde je ten, čo ma miloval,

čo mi vernú lásku sľuboval.:]

2.

Odišiel on do cudziny diaľnej,

a mňa nechal pri studničke kalnej.

[:On povedal, že opustí cudzinu,

až sa jarné mračna rozplynú.:]

3.

Diaľne mračna už sa rozplynuli,

aj fialky dávno rozkvitnuli.

[:Dávno už odpadol z bielej ruže kvet

a môj milý nejde, nejde späť.:]

4.

Jarné mračná oblohou plávajte,

milého mi pozdravovať dajte,

[:pozdravujte mi ho na sto tisíckrát,

aby nezabudol, čo mal rád.:]