Zaprihajte chlopci koni

1.

Zaprihajte chlopci koňi, bo treba orati,

treba ša nam, vera gazdom, do poľa vybrati.

[:Šnih už zyšol, zemľa vyschla, ptašky ša vertajut,

nad poľom, de chlib ša zrodil, prekrasno špivajut.:]

2.

Zašpivaj mi, vtašku malyj, šumnu špivanočku,

ja vyzeral spoza verška svoju frajiročku.

[:Jak my pride i z frištikom frajirka Aňička,

ta ona mi popohaňat sivaka koňička.:]

3.

Neprinese tobi frištik vera tvoja Haňka,

bo ju z domu nepustila jej preľuba mamka.

[:Tak ju biva a i kľava, v krovi bičovava,

i z obrusa zhotovenyj frištyk vysypala.:]

4.

Teraz šidit ubolena u temnej komori

a jej mamka a i ňaňko čekajut na dvori.

[:Kapura pozamykana, z dritom zdritovana,

by ša prez ňu nedostala Haňka ľubovana.:]

5.

Pan Boh mušil potrestati človeka takoho,

što ditiňi zrobit ranu do serdca samoho.

[:Ked ditiňi v ľubi braňit sama ľuba mama,

naj za svoji veľki hrichy v pekľi zhorit sama.:]