Vločky

M. Nováčik "Maňas"

Pohoda, Topolčany

1.

Noc nás prekvapí, mäkučkým bielym perím

nič ma netrápi a zrazu pevne verím,

že sa ozaj stretnúť dá

2.

Kdesi v povetrí, kde sa vtáci hrajú,

vločky sa v závetrí za letu bozkávajú

a noc nás celkom v moci má.

Refr.:

Tam ma hľadaj, tam ma nájdeš,

už ťa čakám v povetrí.

Tam ma hľadaj, tam ma nájdeš,

tam sa láskou nešetrí.

Ako dole na zemi, kde sme často zrazení

zlobou, s nožom, či v luxusných chatách.

Spravodlivosť nerastie, za nevinu nešťastie

a pravda chodí stále v nových šatách.

Tam ma hľadaj, tam si snívam, keď nám v noci nasneží.

Tam ma hľadaj, občas bývam na vločkovom pobreží.

3.

Tam sa križujú signály našich duší zarezonujú

a nikto netuší, že je to v nás ako tŕň.

4.

Radosť by mal z nás nebohý pán Platón,

cez bielu snežnú noc, narúša mi plafón

sinusovku tvojich vĺn.