Z tvojich striech

Peter Hadža "Penco"

Pengagi, Nitra

1.

Máš dlaň. čo hladí, keď bolí.

Prázdne sú po známych stoly,

z cigariet razí pach tiel,

na čas som odišiel.

V to ráno padal nám dážď,

na slová vzala si plášť.

Práve som spočítal dlh,

prenikol k očiam ti lúč,

studený hrdzavý kľúč.

2.

Sem sa už nehodí smiech,

biela si, chladná jak sneh,

zdobí ma písmeno zet,

z drobností staviame si svet,

iný mi chceš vymyslieť.

3.

Uzdu a sedlo mi dáš,

viem to a vymením stráž,

cvalom ťa ponesiem späť,

raz vpravo, raz vľavo hneď,

niet tu čo závidieť.

4.

Ráno si posledná z dám,

zdobí ma ticho a klam

a v tvojom tele je hriech,

koľkýkrát už vravím nech!

Z tvojich striech topí sa sneh.