Nesklamať seba

Laco Khandl, 1992

1.

Možno kto má moc, možno tomu na tom nezáleží,

že jeho slovo za groš stojí, s vetrom že preč beží.

Kto zhŕňa peniaze na výnosnej stoličke, čuší,

načo sa ozvať, do svedomia nech si pravda buší.

2.

A ty nemáš moc, ani prachy, tak čo ti ostáva,

než robiť vždy len podľa seba, nebyť ako tráva.

Dosť si musel mlčať, učili ťa o seba sa báť,

dosť bolo nemých, a ty nechceš teraz v blate lží stáť.

3.

Máš pokladov dosť v lesnom šere a moc ich vždy vnímať,

máš kompas v sebe, ideály a chuť masky snímať.

Ak svedomie káže konať, tak neschováš sa do skrýš,

nezmeníš už svet, ani on však v tebe to, v čo veríš.